Spomienka a poďakovanie
13. októbra 1966 - 11. augusta 2024
Túto stránku sme s láskou venovali Silvii Vojsovičovej, rodenej Novotnej z Trenčína (Opatovej nad Váhom), manželke, mame a žene, ktorá predstavovala pre svoju rodinu istoty života, oporu, no predovšetkým tvorila srdce bezpečného domova. Žiaden život sa nedá vypovedať niekoľkými vetami, ale aspoň sa pokúsime zanechať stopu čiernymi písmenami na bielych stránkach. Bola milovaná a prijímaná ľuďmi, ktorí ju obklopovali a žili s ňou.
Silvia prišla na svet 13. októbra 1966 v Trenčíne. Po narodení žila s rodičmi v Opatovej nad Váhom celé detstvo, školské roky až do vydaja. Zoznámila sa s Petrom Vojsovičom, ktorý sa stal jej životným partnerom. Ich svadobný deň bol 21. marca 1987. Spoločný život ukončila zákerná choroba a rýchly odchod od blízkych 11. augusta 2024.
Silviino detstvo bolo šťastné v tom najjednoduchšom a najdôležitejšom zmysle. Mala pri sebe rodičov, ktorí sa o ňu starali trpezlivo a s obrovskou rodičovskou láskou. Mama Magda a otec Vladimír vytvárali bezpečný domov pre ňu a brata Vladimíra. Spolu trávili obyčajné dni, sviatky, narodeniny, no predovšetkým všedné dni s tichou rodičovskou blízkosťou.
Na tejto fotografii je Silvia so svojimi rodičmi a bratom Vladimírom. Je z nej cítiť obyčajnú, pevnú blízkosť rodiny, ktorá sa nemusela dokazovať veľkými slovami. Držali pri sebe v bežných dňoch, pri návštevách aj rozhovoroch, z ktorých prirodzene rástol pocit istoty a domova.
S milovaným manželom Petrom priviedli na svet dvoch synov, Petra a Filipa. Ich prvým rodinným hniezdom sa stala Dubnica nad Váhom a neskôr rodinný dom v Trenčíne – Opatovej. Spolu vychovávali obe deti s láskou, viedli ich k zodpovednosti, nechýbala prísnosť, ale ani pohladenie. Naučili sa stáť pri sebe ako rodina. Silviina láska bola praktická, spoľahlivá a každodenná. Na úspechy svojich detí bola veľmi hrdá.
Milovala veci, ktoré dávali životu zmysel a charakter. S manželom súzvučila s rockovou hudbou. Obdivovala a počúvala predovšetkým skupiny Scorpions, AC/DC a Kabát. Energia gitár k nej jednoducho patrila. Okrem toho bola jej vášňou záhrada, kvety, tichá radosť z toho, čo narástlo, rozkvitlo a spríjemňovalo jej domov, podobne ako jej veľká láska ku psíkom. Neodmysliteľnou súčasťou jej života boli knihy a čítanie – užívala si ho v záhrade, na dovolenke, čítala všade. Bola aktívna, žila s dobou, v čom sa prejavovala jej silná, ale aj citlivá povaha. Túžila po nových informáciách a zážitkoch, preto rada cestovala. Zaujímala sa o módu, ktorá sa prejavovala vkusnými detailami.
Narodenie vnučky Hanky od syna Filipa prinieslo do jej života nový impulz a veľkú radosť. Stala sa starou mamou, pri ktorej dieťa cíti, že je vítané, chránené a milované. Chcela s ňou tráviť viac času, ako mohla. Túžila ju vidieť vyrastať a pripravovať pre ňu makové šúľance.
Niektoré spomienky zostávajú najdlhšie cez vôňu a chuť. Keď Silvia pripravila makové šúľance alebo perky, nebolo to iba jedlo na stole. Bola to chvíľa, keď sa rodina prirodzene zišla, keď sa spomalilo, rozprávalo a ešte dlho sa pridávalo. Presne taká bola jej láska: nenápadná, štedrá a prítomná v tom, čo robila pre druhých.
Kde a kedy
Školské roky ju viedli z Opatovej do Trenčianskej Teplej a neskôr do Dubnice nad Váhom. Boli to miesta prvých vedomostí, zručností, priateľstiev a krokov k dospelému životu.
1973 - 1981
Silvia nastúpila na základnú školu v roku 1973. Prvé školské roky prežila v Opatovej, v malej miestnej škole pre deti prvého stupňa. Základnú školu dokončila v Trenčianskej Teplej v roku 1981.
1981 - 1985
Rozhodla sa pokračovať na Strednom odbornom učilišti strojárskom v Dubnici nad Váhom so zameraním na mechanik nastavovač pre obrábacie stroje a linky. I napriek tomu, že bola jemná dievčina, zvolila si technické zameranie. Mala dobrú perspektívu uplatniť sa v strojárskom priemysle, lebo škola pripravovala mladých ľudí na praktické strojárske povolania. Pre Silviu to bolo obdobie prvých lások, sklamaní i skúseností na ceste k dospeláckemu životu. Krátke obdobie pracovala v ZŤS Dubnica nad Váhom. Väčšinu aktívneho života pracovala už len v administratíve. Posledných viac ako 15 rokov merala cestu z Opatovej do Baumaxu a neskôr OBI v Trenčíne, kde našla porozumenie u kolegov, ktorí ju mali radi a v úcte.
Rodina
Jej dve deti sú už dnes dospelé. V tejto časti dávame priestor pre fotografie a krátke predstavenie.
Mgr. Peter pôsobí v trenčianskej justícii ako sudca. Dňa 7. decembra 2021 ho prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová vymenovala do funkcie sudcu bez časového obmedzenia; pridelený bol ako hosťujúci sudca pre obvod Krajského súdu v Trenčíne. Je to dôstojný životný míľnik, ktorý hovorí aj o domove, z ktorého Peter vyšiel – o hodnotách vzdelania, zodpovednosti, rozvahy a vytrvalosti, ktoré Silvia svojim deťom odovzdávala.
Mladší syn Filip pôsobí v oblasti televíznych technológií, riadiacich systémov a moderných broadcastových riešení. Jeho práca prepája technickú presnosť, IT infraštruktúru a prostredie televíznej výroby na projektoch s medzinárodným dosahom – od Japonska, Kataru a Saudskej Arábie až po Spojené štáty americké. Podieľal sa aj na technologickom zázemí veľkých športových prenosov vrátane Majstrovstiev sveta vo futbale v Katare 2022 a projektov súvisiacich s turnajom v USA v roku 2026. V tejto odbornej ceste sa odráža sústredenosť, samostatnosť a schopnosť niesť zodpovednosť za komplexné riešenia – vlastnosti, ktoré vyrastajú aj z rodinného zázemia a života, ktoré Silvia ponúkla svojim deťom a snáď ich ďalej ponesie vnučka Hanka.
Prvý výber fotografií môže pokojne zostať jednoduchý. Dôležitejšie než dokonalosť je teplo, prirodzenosť a pocit blízkosti, ktorý z nich zostáva.
